What Chandigarh Is Actually Proposing

On May 23, 2026, the UT Administration released draft amendments to the Chandigarh Master Plan 2031. The proposals represent the most significant attempt to add housing supply within Chandigarh's boundaries in years.

The specific proposals: high-rise, high-density residential buildings on 146 acres in Phase III sectors and vacant peripheral land; group housing in Phase 2 with stilt parking; high-rise residential construction at 178 acres in Pocket 7 near Maloya village; stilt-plus-5 floors in Pocket 6 at Manimajra; and enhanced floor area ratios for commercial and industrial plots. The Chandigarh Housing Board separately announced plans to develop 390 residential plots at the IT Park, ranging from 7.5 marlas to 2 kanals, on 123.79 acres of freehold land that has been in limbo since 2006 due to unresolved wildlife clearance questions near Sukhna sanctuary.

The UT framed the amendments as specifically aimed at unlocking housing potential and easing affordability — part of the Union Government's Deregulation 1.0 and 2.0 initiatives. The UT called for public objections within 21 days of the announcement. Those objections are now being reviewed by a Screening Committee. Nothing in this proposal is approved or under construction. But the direction is clear: Chandigarh is trying to produce more housing on its fixed land base by building up rather than out.

Why the Constraint Does Not Go Away

Chandigarh is a bounded city. The UT boundary is fixed. Le Corbusier's original 47 sectors have expanded to 60-plus but the fundamental containment remains. The amendments being proposed are working with that constraint, not eliminating it. High-rise buildings on 146 acres produce significantly more dwelling units than plotted development on the same land, which is the point, but 146 acres is not a lot of land in the context of a city absorbing a metropolitan region's housing demand.

The CHB's IT Park plots face their own complication. The 123.79 acres were allocated in 2006, a group housing scheme was attempted, then a government housing project, both were shelved, and now plots are being proposed again. The wildlife clearance question from the Union Ministry remains the unresolved variable. That clearance was denied once before. Until it is granted, the IT Park plots are a proposal, not a supply pipeline.

The amendments are also now under formal opposition. Chandigarh MP Manish Tewari submitted consolidated objections on June 16 to Chief Secretary H. Rajesh Prasad, citing procedural lapses and the exclusion of independent heritage experts and public representatives from the Expert Committee that recommended the changes. He noted that the 2015 Master Plan amendment allowed a 60-day consultation with ward-level hearings. This amendment's public window was 21 days. Whether the Screening Committee modifies the proposals based on these objections, or whether they attract further legal challenge, is an open variable in any timeline for when this supply actually arrives.

Chandigarh's premium over Mohali in comparable property formats has persisted for decades precisely because supply has remained structurally scarce. The amendments, even if approved and executed, do not change that structural position meaningfully. They add units at the margin. They do not change the Chandigarh supply story from scarce to adequate.

Could Chandigarh's Housing Expansion Change the Next Phase of Growth for Mohali?

Where Chandigarh's Peripheral Expansion Overlaps With Mohali

The geographic areas involved in the proposed expansion are telling. Maloya, where 178 acres of Pocket 7 is being proposed for high-rises, is in the northeastern part of Chandigarh immediately adjacent to Mohali's Sectors 48 and 51. Manimajra, where stilt-plus-5 is being proposed in Pocket 6, borders Mohali's industrial zone. These are not central Chandigarh locations. They are boundary zone developments.

Boundary zone development in Chandigarh and boundary zone development in Mohali are serving the same catchment population. The residents who will occupy new housing in Maloya and in Mohali's Sectors 65 to 68 are drawing from the same employment base, the same schools, the same healthcare infrastructure. The effective demand pool does not bifurcate cleanly along administrative lines.

This matters for Mohali's pricing in a specific way. When Chandigarh adds supply in its peripheral zones, it provides a partial substitute for the demand that currently overflows into Mohali's established sectors. Partial, because Chandigarh will still command a governance and address premium. But it introduces a competing option for buyers who are flexible about whether their address says Chandigarh or Mohali, and who are primarily buying for practical liveability rather than the address itself.

The Unified Development Question No One Is Answering

The draft amendments to the Chandigarh Master Plan 2031 were prepared, released, and are being reviewed without any formal coordination mechanism with GMADA's parallel development planning on the Mohali side. GMADA is simultaneously activating Eco City 3 and 4, the Aerotropolis E-J pockets, and new sector development across 11,000-plus acres. The two planning processes are happening side by side, separately.

Tribune readers and urban planners have been calling for a Chandigarh Metropolitan Authority on the NCR model. The argument is simple: the three cities function as one market and one labour pool but plan as three separate entities. Traffic that Chandigarh generates flows into Mohali roads. Drainage from Chandigarh flows into Mohali's low-lying sectors. IT workers who live in Mohali use Chandigarh's hospitals and schools. Planning them separately guarantees infrastructure mismatches.

Whether such an authority ever gets constituted is a political question involving two state governments and a Union Territory administration with competing interests. The Master Plan amendment process, completely internal to Chandigarh UT, is a reminder that it has not happened yet.

What This Means for Mohali's Next Growth Phase

Chandigarh's supply additions, if and when they materialise, will not substitute for the Mohali market. They will modestly compete with specific segments of it, primarily the buyers who are flexible between established Chandigarh peripheral locations and Mohali's closer-in sectors.

The more consequential dynamic for Mohali's next growth phase is the one we have been tracking through this month's coverage: the Aerotropolis E-J expansion, the IT City-Kurali expressway, the semiconductor cluster, and the GMADA infrastructure pipeline. These are Mohali-specific supply and employment stories that Chandigarh's Master Plan amendments do not address or substitute for.

Chandigarh becoming more accommodating of high-density housing is a genuine urban planning shift. It is a shift that reduces Chandigarh's internal housing pressure. That reduction marginally moderates the pressure that currently overflows into Mohali's demand. But it does not alter the fundamental supply gap that is driving Mohali's own development trajectory.

---

Sources
- The Tribune — Chandigarh Administration moots high-rises on outskirts in amended UT Master Plan draft, May 23, 2026
- The Tribune — Chandigarh Master Plan amendments threat to city's heritage character: MP Manish Tewari, June 16, 2026
- The Tribune — Chandigarh Housing Board plans 390 residential plots at IT Park, April 13, 2026
- The Tribune — Open house: Should there be a unified development plan for Chandigarh, Mohali and Panchkula, June 2025
- Times of India — CMP amendments to unlock housing potential, ease affordability, June 2026

चंडीगढ़ वास्तव में क्या प्रस्तावित कर रहा है

26 मई, 2026 को, यूटी प्रशासन ने चंडीगढ़ मास्टर प्लान 2031 में संशोधनों का मसौदा जारी किया। ये प्रस्ताव चंडीगढ़ की सीमाओं के भीतर आवास आपूर्ति बढ़ाने के लिए वर्षों में सबसे महत्वपूर्ण प्रयास हैं।

विशिष्ट प्रस्ताव: फेज़ III के सेक्टरों और खाली परिधीय भूमि पर 146 एकड़ में ऊंची-ऊंची, उच्च-घनत्व वाली आवासीय इमारतें; फेज़ 2 में स्टिल्ट पार्किंग के साथ ग्रुप हाउसिंग; मलोया गाँव के पास पॉकेट 7 में 178 एकड़ में ऊंची-ऊंची आवासीय निर्माण; मनीमाजरा में पॉकेट 6 में स्टिल्ट-प्लस-5 मंजिलें; और वाणिज्यिक और औद्योगिक भूखंडों के लिए संवर्धित फ्लोर एरिया रेशियो। चंडीगढ़ हाउसिंग बोर्ड ने अलग से आईटी पार्क में 390 आवासीय भूखंड विकसित करने की योजना की घोषणा की, जो 7.5 मरले से लेकर 2 कनाल तक, 123.79 एकड़ फ्रीहोल्ड भूमि पर होंगे, जो सुखना अभयारण्य के पास वन्यजीव मंजूरी के अनसुलझे सवालों के कारण 2006 से अधर में लटकी हुई है।

यूटी ने संशोधनों को विशेष रूप से आवास क्षमता को खोलने और सामर्थ्य को आसान बनाने के उद्देश्य से तैयार किया — यह केंद्र सरकार की डीरेगुलेशन 1.0 और 2.0 पहलों का हिस्सा है। यूटी ने घोषणा के 21 दिनों के भीतर सार्वजनिक आपत्तियाँ आमंत्रित कीं। उन आपत्तियों की अब एक स्क्रीनिंग कमेटी द्वारा समीक्षा की जा रही है। इस प्रस्ताव में कुछ भी स्वीकृत या निर्माणाधीन नहीं है। लेकिन दिशा स्पष्ट है: चंडीगढ़ अपने निश्चित भूमि आधार पर ऊपर की ओर निर्माण करके अधिक आवास उत्पन्न करने का प्रयास कर रहा है, बाहर की ओर नहीं।

बाधा क्यों दूर नहीं होती

चंडीगढ़ एक सीमाबद्ध शहर है। यूटी की सीमा निश्चित है। ली कॉर्बूज़िए के मूल 47 सेक्टर 60 से अधिक हो गए हैं, लेकिन मूलभूत सीमा बनी हुई है। प्रस्तावित संशोधन उस बाधा के साथ काम कर रहे हैं, उसे खत्म नहीं कर रहे। 146 एकड़ पर ऊंची-ऊंची इमारतें उसी भूमि पर प्लॉटेड डेवलपमेंट की तुलना में काफी अधिक आवास इकाइयाँ उत्पन्न करती हैं, जो कि मुद्दा है, लेकिन एक महानगरीय क्षेत्र की आवास मांग को अवशोषित करने वाले शहर के संदर्भ में 146 एकड़ बहुत अधिक भूमि नहीं है।

CHB के आईटी पार्क भूखंडों की अपनी जटिलता है। 123.79 एकड़ 2006 में आवंटित की गई थी, एक ग्रुप हाउसिंग योजना का प्रयास किया गया, फिर एक सरकारी आवास परियोजना, दोनों को स्थगित कर दिया गया, और अब फिर से भूखंड प्रस्तावित किए जा रहे हैं। केंद्रीय मंत्रालय से वन्यजीव मंजूरी का सवाल अनसुलझा चर बना हुआ है। वह मंजूरी पहले एक बार अस्वीकार कर दी गई थी। जब तक यह प्रदान नहीं की जाती, आईटी पार्क भूखंड एक प्रस्ताव हैं, आपूर्ति पाइपलाइन नहीं।

संशोधन अब औपचारिक विरोध के दायरे में भी हैं। चंडीगढ़ सांसद मनीष तिवारी ने 16 जून को मुख्य सचिव एच. राजेश प्रसाद को समेकित आपत्तियाँ प्रस्तुत कीं, जिसमें प्रक्रियात्मक चूक और विशेषज्ञ समिति से स्वतंत्र विरासत विशेषज्ञों और जन प्रतिनिधियों के बहिष्कार का हवाला दिया गया, जिसने बदलावों की सिफारिश की थी। उन्होंने नोट किया कि 2015 के मास्टर प्लान संशोधन ने वार्ड स्तर की सुनवाई के साथ 60-दिवसीय परामर्श की अनुमति दी थी। इस संशोधन की सार्वजनिक अवधि 21 दिन थी। स्क्रीनिंग कमेटी इन आपत्तियों के आधार पर प्रस्तावों को संशोधित करती है या नहीं, या वे आगे की कानूनी चुनौती को आकर्षित करते हैं या नहीं, यह इस आपूर्ति के वास्तव में आने की किसी भी समयसीमा में एक खुला चर है।

समान संपत्ति प्रारूपों में चंडीगढ़ का मोहाली पर प्रीमियम दशकों से बना हुआ है, ठीक इसलिए क्योंकि आपूर्ति संरचनात्मक रूप से दुर्लभ बनी हुई है। संशोधन, भले ही स्वीकृत और कार्यान्वित हों, उस संरचनात्मक स्थिति को सार्थक रूप से नहीं बदलते। वे सीमांत पर इकाइयाँ जोड़ते हैं। वे चंडीगढ़ की आपूर्ति कहानी को दुर्लभ से पर्याप्त में नहीं बदलते।

Could Chandigarh's Housing Expansion Change the Next Phase of Growth for Mohali?

जहाँ चंडीगढ़ का परिधीय विस्तार मोहाली के साथ ओवरलैप होता है

प्रस्तावित विस्तार में शामिल भौगोलिक क्षेत्र महत्वपूर्ण हैं। मलोया, जहाँ पॉकेट 7 के 178 एकड़ में ऊंची-ऊंची इमारतों का प्रस्ताव है, चंडीगढ़ के उत्तरपूर्वी भाग में मोहाली के सेक्टर 48 और 51 से सटा हुआ है। मनीमाजरा, जहाँ पॉकेट 6 में स्टिल्ट-प्लस-5 का प्रस्ताव है, मोहाली के औद्योगिक क्षेत्र की सीमा पर है। ये केंद्रीय चंडीगढ़ स्थान नहीं हैं। ये सीमा क्षेत्र के विकास हैं।

चंडीगढ़ में सीमा क्षेत्र का विकास और मोहाली में सीमा क्षेत्र का विकास एक ही कैचमेंट आबादी की सेवा कर रहे हैं। मलोया और मोहाली के सेक्टर 65 से 68 में नए आवास पर कब्जा करने वाले निवासी एक ही रोजगार आधार, एक ही स्कूल, एक ही स्वास्थ्य सेवा बुनियादी ढांचे से संसाधन ले रहे हैं। प्रभावी मांग पूल प्रशासनिक रेखाओं के साथ साफ-साफ विभाजित नहीं होता।

यह मोहाली की मूल्य निर्धारण के लिए एक विशिष्ट तरीके से मायने रखता है। जब चंडीगढ़ अपने परिधीय क्षेत्रों में आपूर्ति जोड़ता है, तो यह उस मांग के लिए एक आंशिक विकल्प प्रदान करता है जो वर्तमान में मोहाली के स्थापित सेक्टरों में बहती है। आंशिक, क्योंकि चंडीगढ़ अभी भी एक प्रशासन और पता प्रीमियम का आदेश देगा। लेकिन यह उन खरीदारों के लिए एक प्रतिस्पर्धी विकल्प पेश करता है जो अपने पते के चंडीगढ़ या मोहाली होने के बारे में लचीले हैं, और जो मुख्य रूप से पते के बजाय व्यावहारिक रहने की क्षमता के लिए खरीदारी कर रहे हैं।

एकीकृत विकास प्रश्न जिसका कोई जवाब नहीं दे रहा

चंडीगढ़ मास्टर प्लान 2031 में संशोधनों का मसौदा मोहाली की ओर GMADA की समानांतर विकास योजना के साथ किसी औपचारिक समन्वय तंत्र के बिना तैयार, जारी और समीक्षा किया जा रहा है। GMADA एक साथ इको सिटी 3 और 4, एयरोट्रोपोलिस E-J पॉकेट, और 11,000 से अधिक एकड़ में नए सेक्टर विकास को सक्रिय कर रहा है। दोनों नियोजन प्रक्रियाएँ एक साथ, अलग-अलग हो रही हैं।

ट्रिब्यून के पाठकों और शहरी योजनाकारों ने लंबे समय से NCR मॉडल पर चंडीगढ़ महानगर प्राधिकरण की मांग की है। तर्क सरल है: तीनों शहर एक बाजार और एक श्रम पूल के रूप में कार्य करते हैं लेकिन तीन अलग-अलग संस्थाओं के रूप में योजना बनाते हैं। चंडीगढ़ द्वारा उत्पन्न यातायात मोहाली की सड़कों में बहती है। चंडीगढ़ से जल निकासी मोहाली के निचले सेक्टरों में बहती है। मोहाली में रहने वाले आईटी कर्मचारी चंडीगढ़ के अस्पतालों और स्कूलों का उपयोग करते हैं। उन्हें अलग-अलग नियोजित करना बुनियादी ढांचे की असंगतता की गारंटी देता है।

ऐसा प्राधिकरण कभी गठित होता है या नहीं, यह एक राजनीतिक प्रश्न है जिसमें दो राज्य सरकारें और एक केंद्र शासित प्रदेश प्रशासन शामिल हैं जिनके प्रतिस्पर्धी हित हैं। मास्टर प्लान संशोधन प्रक्रिया, पूरी तरह से चंडीगढ़ यूटी के आंतरिक, एक अनुस्मारक है कि यह अभी तक नहीं हुआ है।

मोहाली के अगले विकास चरण के लिए इसका क्या अर्थ है

चंडीगढ़ की आपूर्ति वृद्धि, यदि और जब वे साकार होती हैं, मोहाली बाजार का विकल्प नहीं होंगी। वे इसके विशिष्ट वर्गों के साथ मामूली प्रतिस्पर्धा करेंगी, मुख्य रूप से वे खरीदार जो स्थापित चंडीगढ़ परिधीय स्थानों और मोहाली के निकटवर्ती सेक्टरों के बीच लचीले हैं।

मोहाली के अगले विकास चरण के लिए अधिक परिणामी गतिशीलता वह है जिसे हम इस महीने के कवरेज के माध्यम से ट्रैक कर रहे हैं: एयरोट्रोपोलिस E-J विस्तार, आईटी सिटी-कुराली एक्सप्रेसवे, सेमीकंडक्टर क्लस्टर, और GMADA बुनियादी ढांचा पाइपलाइन। ये मोहाली-विशिष्ट आपूर्ति और रोजगार की कहानियाँ हैं जिन्हें चंडीगढ़ के मास्टर प्लान संशोधन संबोधित या प्रतिस्थापित नहीं करते हैं।

चंडीगढ़ का उच्च-घनत्व आवास के प्रति अधिक समायोजनशील होना एक वास्तविक शहरी नियोजन बदलाव है। यह एक बदलाव है जो चंडीगढ़ के आंतरिक आवास दबाव को कम करता है। यह कमी उस दबाव को मामूली रूप से संतुलित करती है जो वर्तमान में मोहाली की मांग में बहता है। लेकिन यह मूलभूत आपूर्ति अंतर को नहीं बदलता है जो मोहाली के अपने विकास प्रक्षेप पथ को चला रहा है।

---

स्रोत
- द ट्रिब्यून — चंडीगढ़ प्रशासन ने संशोधित यूटी मास्टर प्लान मसौदे में बाहरी इलाकों में ऊंची इमारतों का प्रस्ताव रखा, 26 मई, 2026
- द ट्रिब्यून — चंडीगढ़ मास्टर प्लान संशोधन शहर के विरासत चरित्र के लिए खतरा: सांसद मनीष तिवारी, 16 जून, 2026
- द ट्रिब्यून — चंडीगढ़ हाउसिंग बोर्ड ने आईटी पार्क में 390 आवासीय भूखंडों की योजना बनाई, 13 अप्रैल, 2026
- द ट्रिब्यून — ओपन हाउस: क्या चंडीगढ़, मोहाली और पंचकूला के लिए एकीकृत विकास योजना होनी चाहिए, जून 2025
- टाइम्स ऑफ इंडिया — CMP संशोधन आवास क्षमता को खोलेंगे, सामर्थ्य को आसान बनाएंगे, जून 2026

What Chandigarh Is Actually Proposing

23 ਮਈ, 2026 ਨੂੰ, UT ਪ੍ਰਸ਼ਾਸਨ ਨੇ Chandigarh Master Plan 2031 ਦੇ ਡਰਾਫਟ ਸੋਧਾਂ ਜਾਰੀ ਕੀਤੀਆਂ। ਇਹ ਪ੍ਰਸਤਾਵ Chandigarh ਦੀਆਂ ਹੱਦਾਂ ਦੇ ਅੰਦਰ ਰਿਹਾਇਸ਼ੀ ਸਪਲਾਈ ਨੂੰ ਵਧਾਉਣ ਦਾ ਸਾਲਾਂ ਵਿੱਚ ਸਭ ਤੋਂ ਮਹੱਤਵਪੂਰਨ ਉਪਰਾਲਾ ਹਨ।

ਖਾਸ ਪ੍ਰਸਤਾਵ: Phase III ਸੈਕਟਰਾਂ ਅਤੇ ਖਾਲੀ ਪੈਰੀਫਿਰਲ ਜ਼ਮੀਨ 'ਤੇ 146 ਏਕੜ ਵਿੱਚ ਉੱਚ-ਉਚਾਈ, ਉੱਚ-ਘਣਤਾ ਵਾਲੀਆਂ ਰਿਹਾਇਸ਼ੀ ਇਮਾਰਤਾਂ; Phase 2 ਵਿੱਚ ਸਟਿਲਟ ਪਾਰਕਿੰਗ ਨਾਲ ਗਰੁੱਪ ਹਾਊਸਿੰਗ; Maloya ਪਿੰਡ ਦੇ ਨੇੜੇ Pocket 7 ਵਿੱਚ 178 ਏਕੜ 'ਤੇ ਉੱਚ-ਉਚਾਈ ਰਿਹਾਇਸ਼ੀ ਨਿਰਮਾਣ; Manimajra ਵਿੱਚ Pocket 6 ਵਿੱਚ ਸਟਿਲਟ-ਪਲੱਸ-5 ਮੰਜ਼ਿਲਾਂ; ਅਤੇ ਵਪਾਰਕ ਅਤੇ ਉਦਯੋਗਿਕ ਪਲਾਟਾਂ ਲਈ ਵਧੇ ਹੋਏ Floor Area Ratios। Chandigarh Housing Board ਨੇ ਵੱਖਰੇ ਤੌਰ 'ਤੇ IT Park ਵਿਖੇ 390 ਰਿਹਾਇਸ਼ੀ ਪਲਾਟ ਵਿਕਸਤ ਕਰਨ ਦੀਆਂ ਯੋਜਨਾਵਾਂ ਦਾ ਐਲਾਨ ਕੀਤਾ, ਜੋ 7.5 ਮਰਲੇ ਤੋਂ 2 ਕਨਾਲ ਤੱਕ, 123.79 ਏਕੜ ਫ੍ਰੀਹੋਲਡ ਜ਼ਮੀਨ 'ਤੇ ਹਨ, ਜੋ 2006 ਤੋਂ Sukhna Sanctuary ਨੇੜੇ ਅਣਸੁਲਝੇ ਵਾਈਲਡ ਲਾਈਫ ਕਲੀਅਰੈਂਸ ਸਵਾਲਾਂ ਕਾਰਨ ਲਟਕ ਰਹੀ ਸੀ।

UT ਨੇ ਇਨ੍ਹਾਂ ਸੋਧਾਂ ਨੂੰ ਖਾਸ ਤੌਰ 'ਤੇ ਹਾਊਸਿੰਗ ਸੰਭਾਵਨਾ ਨੂੰ ਖੋਲ੍ਹਣ ਅਤੇ ਕਿਫਾਇਤੀਤਾ ਨੂੰ ਆਸਾਨ ਬਣਾਉਣ — Union Government ਦੀਆਂ Deregulation 1.0 ਅਤੇ 2.0 ਪਹਿਲਕਦਮੀਆਂ ਦੇ ਹਿੱਸੇ ਵਜੋਂ ਪੇਸ਼ ਕੀਤਾ। UT ਨੇ ਐਲਾਨ ਦੇ 21 ਦਿਨਾਂ ਦੇ ਅੰਦਰ ਜਨਤਕ ਇਤਰਾਜ਼ਾਂ ਦੀ ਮੰਗ ਕੀਤੀ। ਇਹ ਇਤਰਾਜ਼ ਹੁਣ Screening Committee ਦੁਆਰਾ ਵਿਚਾਰੇ ਜਾ ਰਹੇ ਹਨ। ਇਸ ਪ੍ਰਸਤਾਵ ਵਿੱਚ ਕੁਝ ਵੀ ਮਨਜ਼ੂਰ ਜਾਂ ਉਸਾਰੀ ਅਧੀਨ ਨਹੀਂ ਹੈ। ਪਰ ਦਿਸ਼ਾ ਸਪੱਸ਼ਟ ਹੈ: Chandigarh ਆਪਣੇ ਨਿਸ਼ਚਿਤ ਜ਼ਮੀਨੀ ਅਧਾਰ 'ਤੇ ਬਾਹਰ ਵੱਲ ਨਹੀਂ, ਸਗੋਂ ਉੱਪਰ ਵੱਲ ਬਣਾ ਕੇ ਹੋਰ ਰਿਹਾਇਸ਼ ਪੈਦਾ ਕਰਨ ਦੀ ਕੋਸ਼ਿਸ਼ ਕਰ ਰਿਹਾ ਹੈ।

Why the Constraint Does Not Go Away

Chandigarh ਇੱਕ ਬੰਦ ਸ਼ਹਿਰ ਹੈ। UT ਦੀ ਹੱਦ ਨਿਸ਼ਚਿਤ ਹੈ। Le Corbusier ਦੇ ਅਸਲੀ 47 ਸੈਕਟਰ 60 ਤੋਂ ਵੱਧ ਹੋ ਗਏ ਹਨ ਪਰ ਬੁਨਿਆਦੀ ਰੁਕਾਵਟ ਬਰਕਰਾਰ ਹੈ। ਜੋ ਸੋਧਾਂ ਪ੍ਰਸਤਾਵਿਤ ਕੀਤੀਆਂ ਜਾ ਰਹੀਆਂ ਹਨ, ਉਹ ਇਸ ਰੁਕਾਵਟ ਨਾਲ ਕੰਮ ਕਰ ਰਹੀਆਂ ਹਨ, ਇਸ ਨੂੰ ਖਤਮ ਨਹੀਂ ਕਰ ਰਹੀਆਂ। 146 ਏਕੜ 'ਤੇ ਉੱਚ-ਉਚਾਈ ਵਾਲੀਆਂ ਇਮਾਰਤਾਂ ਉਸੇ ਜ਼ਮੀਨ 'ਤੇ ਪਲਾਟ ਵਿਕਾਸ ਨਾਲੋਂ ਕਾਫ਼ੀ ਜ਼ਿਆਦਾ ਰਿਹਾਇਸ਼ੀ ਯੂਨਿਟ ਪੈਦਾ ਕਰਦੀਆਂ ਹਨ, ਜੋ ਕਿ ਮੁੱਦਾ ਹੈ, ਪਰ 146 ਏਕੜ ਇੱਕ ਸ਼ਹਿਰ ਦੇ ਸੰਦਰਭ ਵਿੱਚ ਬਹੁਤੀ ਜ਼ਮੀਨ ਨਹੀਂ ਹੈ ਜੋ ਇੱਕ ਮੈਟਰੋਪੋਲੀਟਨ ਖੇਤਰ ਦੀ ਰਿਹਾਇਸ਼ੀ ਮੰਗ ਨੂੰ ਜਜ਼ਬ ਕਰ ਰਿਹਾ ਹੈ।

CHB ਦੇ IT Park ਪਲਾਟਾਂ ਦੀ ਆਪਣੀ ਮੁਸ਼ਕਲ ਹੈ। 123.79 ਏਕੜ 2006 ਵਿੱਚ ਅਲਾਟ ਕੀਤੇ ਗਏ ਸਨ, ਇੱਕ ਗਰੁੱਪ ਹਾਊਸਿੰਗ ਸਕੀਮ ਦੀ ਕੋਸ਼ਿਸ਼ ਕੀਤੀ ਗਈ, ਫਿਰ ਇੱਕ ਸਰਕਾਰੀ ਹਾਊਸਿੰਗ ਪ੍ਰੋਜੈਕਟ, ਦੋਵੇਂ ਰੱਦ ਕਰ ਦਿੱਤੇ ਗਏ, ਅਤੇ ਹੁਣ ਦੁਬਾਰਾ ਪਲਾਟ ਪ੍ਰਸਤਾਵਿਤ ਕੀਤੇ ਜਾ ਰਹੇ ਹਨ। Union Ministry ਤੋਂ ਵਾਈਲਡ ਲਾਈਫ ਕਲੀਅਰੈਂਸ ਦਾ ਸਵਾਲ ਅਣਸੁਲਝਿਆ ਵੇਰੀਏਬਲ ਬਣਿਆ ਹੋਇਆ ਹੈ। ਇਹ ਕਲੀਅਰੈਂਸ ਇੱਕ ਵਾਰ ਪਹਿਲਾਂ ਵੀ ਇਨਕਾਰ ਕੀਤੀ ਗਈ ਸੀ। ਜਦੋਂ ਤੱਕ ਇਹ ਮਨਜ਼ੂਰ ਨਹੀਂ ਹੁੰਦੀ, IT Park ਦੇ ਪਲਾਟ ਇੱਕ ਪ੍ਰਸਤਾਵ ਹਨ, ਸਪਲਾਈ ਪਾਈਪਲਾਈਨ ਨਹੀਂ।

ਸੋਧਾਂ ਹੁਣ ਰਸਮੀ ਵਿਰੋਧ ਦੇ ਅਧੀਨ ਵੀ ਹਨ। Chandigarh MP Manish Tewari ਨੇ 16 ਜੂਨ ਨੂੰ Chief Secretary H. Rajesh Prasad ਨੂੰ ਸੰਯੁਕਤ ਇਤਰਾਜ਼ ਦਾਇਰ ਕੀਤੇ, ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਵਿੱਚ ਕਾਰਵਾਈ ਦੀਆਂ ਚੂਕਾਂ ਅਤੇ Expert Committee ਤੋਂ ਸੁਤੰਤਰ ਵਿਰਾਸਤੀ ਮਾਹਿਰਾਂ ਅਤੇ ਜਨਤਕ ਪ੍ਰਤੀਨਿਧੀਆਂ ਦੀ ਗੈਰ-ਮੌਜੂਦਗੀ ਦਾ ਹਵਾਲਾ ਦਿੱਤਾ ਗਿਆ, ਜਿਸ ਨੇ ਤਬਦੀਲੀਆਂ ਦੀ ਸਿਫਾਰਸ਼ ਕੀਤੀ ਸੀ। ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੋਟ ਕੀਤਾ ਕਿ 2015 Master Plan ਸੋਧ ਨੇ 60-ਦਿਨਾਂ ਦੀ ਵਾਰਡ-ਪੱਧਰੀ ਸੁਣਵਾਈ ਦੀ ਆਗਿਆ ਦਿੱਤੀ ਸੀ। ਇਸ ਸੋਧ ਦੀ ਜਨਤਕ ਵਿੰਡੋ 21 ਦਿਨ ਸੀ। Screening Committee ਇਨ੍ਹਾਂ ਇਤਰਾਜ਼ਾਂ ਦੇ ਆਧਾਰ 'ਤੇ ਪ੍ਰਸਤਾਵਾਂ ਵਿੱਚ ਸੋਧ ਕਰੇਗੀ, ਜਾਂ ਕੀ ਉਹ ਹੋਰ ਕਾਨੂੰਨੀ ਚੁਣੌਤੀ ਨੂੰ ਆਕਰਸ਼ਿਤ ਕਰਨਗੇ, ਇਹ ਇੱਕ ਖੁੱਲ੍ਹਾ ਵੇਰੀਏਬਲ ਹੈ ਜਦੋਂ ਇਹ ਸਪਲਾਈ ਅਸਲ ਵਿੱਚ ਆਉਂਦੀ ਹੈ।

Chandigarh ਦਾ Mohali ਉੱਤੇ ਤੁਲਨਾਤਮਕ ਜਾਇਦਾਦ ਫਾਰਮੈਟਾਂ ਵਿੱਚ ਪ੍ਰੀਮੀਅਮ ਦਹਾਕਿਆਂ ਤੱਕ ਕਾਇਮ ਰਿਹਾ ਹੈ ਕਿਉਂਕਿ ਸਪਲਾਈ ਬਣਤਰੀ ਤੌਰ 'ਤੇ ਘੱਟ ਰਹੀ ਹੈ। ਸੋਧਾਂ, ਭਾਵੇਂ ਮਨਜ਼ੂਰ ਅਤੇ ਲਾਗੂ ਵੀ ਹੋ ਜਾਣ, ਇਸ ਸਥਿਤੀ ਨੂੰ ਅਰਥਪੂਰਨ ਢੰਗ ਨਾਲ ਨਹੀਂ ਬਦਲਦੀਆਂ। ਉਹ ਹਾਸ਼ੀਏ 'ਤੇ ਯੂਨਿਟ ਜੋੜਦੀਆਂ ਹਨ। ਉਹ Chandigarh ਦੀ ਸਪਲਾਈ ਕਹਾਣੀ ਨੂੰ ਘੱਟ ਤੋਂ ਲੋੜੀਂਦੀ ਨਹੀਂ ਬਦਲਦੀਆਂ।

Could Chandigarh's Housing Expansion Change the Next Phase of Growth for Mohali?

Where Chandigarh's Peripheral Expansion Overlaps With Mohali

ਪ੍ਰਸਤਾਵਿਤ ਵਿਸਥਾਰ ਵਿੱਚ ਸ਼ਾਮਲ ਭੂਗੋਲਿਕ ਖੇਤਰ ਦੱਸਣ ਵਾਲੇ ਹਨ। Maloya, ਜਿੱਥੇ Pocket 7 ਦੇ 178 ਏਕੜ 'ਤੇ ਉੱਚ-ਉਚਾਈ ਵਾਲੀਆਂ ਇਮਾਰਤਾਂ ਪ੍ਰਸਤਾਵਿਤ ਹਨ, Chandigarh ਦੇ ਉੱਤਰ-ਪੂਰਬੀ ਹਿੱਸੇ ਵਿੱਚ Mohali ਦੇ Sectors 48 ਅਤੇ 51 ਦੇ ਨਾਲ ਲੱਗਦਾ ਹੈ। Manimajra, ਜਿੱਥੇ Pocket 6 ਵਿੱਚ ਸਟਿਲਟ-ਪਲੱਸ-5 ਪ੍ਰਸਤਾਵਿਤ ਹੈ, Mohali ਦੇ ਉਦਯੋਗਿਕ ਜ਼ੋਨ ਨਾਲ ਲੱਗਦਾ ਹੈ। ਇਹ ਕੇਂਦਰੀ Chandigarh ਸਥਾਨ ਨਹੀਂ ਹਨ। ਇਹ ਸਰਹੱਦੀ ਜ਼ੋਨ ਵਿਕਾਸ ਹਨ।

Chandigarh ਵਿੱਚ ਸਰਹੱਦੀ ਜ਼ੋਨ ਵਿਕਾਸ ਅਤੇ Mohali ਵਿੱਚ ਸਰਹੱਦੀ ਜ਼ੋਨ ਵਿਕਾਸ ਇੱਕੋ ਕੈਚਮੈਂਟ ਆਬਾਦੀ ਦੀ ਸੇਵਾ ਕਰ ਰਹੇ ਹਨ। Maloya ਅਤੇ Mohali ਦੇ Sectors 65 ਤੋਂ 68 ਵਿੱਚ ਨਵੀਂ ਰਿਹਾਇਸ਼ ਵਿੱਚ ਰਹਿਣ ਵਾਲੇ ਵਸਨੀਕ ਇੱਕੋ ਰੁਜ਼ਗਾਰ ਬੇਸ, ਇੱਕੋ ਸਕੂਲ, ਇੱਕੋ ਸਿਹਤ ਸੰਭਾਲ ਬੁਨਿਆਦੀ ਢਾਂਚੇ ਤੋਂ ਆ ਰਹੇ ਹਨ। ਪ੍ਰਭਾਵੀ ਮੰਗ ਪੂਲ ਪ੍ਰਸ਼ਾਸਕੀ ਲਾਈਨਾਂ ਦੇ ਨਾਲ ਸਾਫ਼-ਸਾਫ਼ ਵੰਡਿਆ ਨਹੀਂ ਜਾਂਦਾ।

ਇਹ Mohali ਦੀ ਕੀਮਤ ਨਿਰਧਾਰਨ ਲਈ ਇੱਕ ਖਾਸ ਤਰੀਕੇ ਨਾਲ ਮਹੱਤਵਪੂਰਨ ਹੈ। ਜਦੋਂ Chandigarh ਆਪਣੇ ਪੈਰੀਫਿਰਲ ਜ਼ੋਨਾਂ ਵਿੱਚ ਸਪਲਾਈ ਜੋੜਦਾ ਹੈ, ਤਾਂ ਇਹ ਮੰਗ ਲਈ ਅੰਸ਼ਕ ਬਦਲ ਪ੍ਰਦਾਨ ਕਰਦਾ ਹੈ ਜੋ ਵਰਤਮਾਨ ਵਿੱਚ Mohali ਦੇ ਸਥਾਪਿਤ ਸੈਕਟਰਾਂ ਵਿੱਚ ਵਹਿ ਜਾਂਦੀ ਹੈ। ਅੰਸ਼ਕ, ਕਿਉਂਕਿ Chandigarh ਅਜੇ ਵੀ ਇੱਕ ਪ੍ਰਸ਼ਾਸਨ ਅਤੇ ਪਤਾ ਪ੍ਰੀਮੀਅਮ ਦਾ ਹੁਕਮ ਦੇਵੇਗਾ। ਪਰ ਇਹ ਉਨ੍ਹਾਂ ਖਰੀਦਦਾਰਾਂ ਲਈ ਇੱਕ ਪ੍ਰਤੀਯੋਗੀ ਵਿਕਲਪ ਪੇਸ਼ ਕਰਦਾ ਹੈ ਜੋ ਇਸ ਬਾਰੇ ਲਚਕਦਾਰ ਹਨ ਕਿ ਕੀ ਉਨ੍ਹਾਂ ਦਾ ਪਤਾ Chandigarh ਜਾਂ Mohali ਕਹਿੰਦਾ ਹੈ, ਅਤੇ ਜੋ ਮੁੱਖ ਤੌਰ 'ਤੇ ਪਤੇ ਦੀ ਬਜਾਏ ਵਿਹਾਰਕ ਰਹਿਣ-ਸਹਿਣ ਲਈ ਖਰੀਦ ਰਹੇ ਹਨ।

The Unified Development Question No One Is Answering

Chandigarh Master Plan 2031 ਦੇ ਡਰਾਫਟ ਸੋਧਾਂ Mohali ਪਾਸੇ GMADA ਦੀ ਸਮਾਨਾਂਤਰ ਵਿਕਾਸ ਯੋਜਨਾਬੰਦੀ ਨਾਲ ਕਿਸੇ ਰਸਮੀ ਤਾਲਮੇਲ ਵਿਧੀ ਤੋਂ ਬਿਨਾਂ ਤਿਆਰ, ਜਾਰੀ ਅਤੇ ਸਮੀਖਿਆ ਕੀਤੀਆਂ ਜਾ ਰਹੀਆਂ ਹਨ। GMADA ਇੱਕੋ ਸਮੇਂ Eco City 3 ਅਤੇ 4, Aerotropolis E-J ਪਾਕਟ, ਅਤੇ 11,000 ਪਲੱਸ ਏਕੜ ਵਿੱਚ ਨਵੇਂ ਸੈਕਟਰ ਵਿਕਾਸ ਨੂੰ ਸਰਗਰਮ ਕਰ ਰਿਹਾ ਹੈ। ਦੋਵੇਂ ਯੋਜਨਾਬੰਦੀ ਪ੍ਰਕਿਰਿਆਵਾਂ ਇੱਕ-ਦੂਜੇ ਦੇ ਨਾਲ-ਨਾਲ, ਵੱਖਰੇ ਤੌਰ 'ਤੇ ਹੋ ਰਹੀਆਂ ਹਨ।

Tribune ਪਾਠਕ ਅਤੇ ਸ਼ਹਿਰੀ ਯੋਜਨਾਕਾਰ NCR ਮਾਡਲ 'ਤੇ Chandigarh Metropolitan Authority ਦੀ ਮੰਗ ਕਰ ਰਹੇ ਹਨ। ਦਲੀਲ ਸਰਲ ਹੈ: ਤਿੰਨ ਸ਼ਹਿਰ ਇੱਕ ਬਾਜ਼ਾਰ ਅਤੇ ਇੱਕ ਮਜ਼ਦੂਰ ਪੂਲ ਵਜੋਂ ਕੰਮ ਕਰਦੇ ਹਨ ਪਰ ਤਿੰਨ ਵੱਖਰੀਆਂ ਇਕਾਈਆਂ ਵਜੋਂ ਯੋਜਨਾ ਬਣਾਉਂਦੇ ਹਨ। Chandigarh ਦੁਆਰਾ ਪੈਦਾ ਕੀਤਾ ਟ੍ਰੈਫਿਕ Mohali ਦੀਆਂ ਸੜਕਾਂ ਵਿੱਚ ਵਹਿੰਦਾ ਹੈ। Chandigarh ਤੋਂ ਨਿਕਾਸ Mohali ਦੇ ਨੀਵੇਂ ਸੈਕਟਰਾਂ ਵਿੱਚ ਵਹਿੰਦਾ ਹੈ। IT ਕਰਮਚਾਰੀ ਜੋ Mohali ਵਿੱਚ ਰਹਿੰਦੇ ਹਨ, Chandigarh ਦੇ ਹਸਪਤਾਲਾਂ ਅਤੇ ਸਕੂਲਾਂ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਕਰਦੇ ਹਨ। ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਵੱਖਰੇ ਤੌਰ 'ਤੇ ਯੋਜਨਾ ਬਣਾਉਣਾ ਬੁਨਿਆਦੀ ਢਾਂਚੇ ਦੇ ਮੇਲ-ਮਿਲਾਪ ਦੀ ਗਾਰੰਟੀ ਦਿੰਦਾ ਹੈ।

ਅਜਿਹਾ ਅਥਾਰਟੀ ਕਦੇ ਬਣਦਾ ਹੈ ਜਾਂ ਨਹੀਂ, ਇਹ ਇੱਕ ਸਿਆਸੀ ਸਵਾਲ ਹੈ ਜਿਸ ਵਿੱਚ ਦੋ ਰਾਜ ਸਰਕਾਰਾਂ ਅਤੇ ਇੱਕ Union Territory ਪ੍ਰਸ਼ਾਸਨ ਸ਼ਾਮਲ ਹਨ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਦੇ ਮੁਕਾਬਲੇ ਵਾਲੇ ਹਿੱਤ ਹਨ। Master Plan ਸੋਧ ਪ੍ਰਕਿਰਿਆ, ਪੂਰੀ ਤਰ੍ਹਾਂ Chandigarh UT ਅੰਦਰੂਨੀ, ਇੱਕ ਯਾਦ ਦਿਵਾਉਣ ਵਾਲਾ ਹੈ ਕਿ ਇਹ ਅਜੇ ਤੱਕ ਨਹੀਂ ਹੋਇਆ ਹੈ।

What This Means for Mohali's Next Growth Phase

Chandigarh ਦੀਆਂ ਸਪਲਾਈ ਵਾਧੇ, ਜੇਕਰ ਅਤੇ ਜਦੋਂ ਉਹ ਸਾਕਾਰ ਹੁੰਦੀਆਂ ਹਨ, Mohali ਮਾਰਕੀਟ ਲਈ ਬਦਲ ਨਹੀਂ ਹੋਣਗੀਆਂ। ਉਹ ਇਸਦੇ ਖਾਸ ਹਿੱਸਿਆਂ, ਮੁੱਖ ਤੌਰ 'ਤੇ ਉਨ੍ਹਾਂ ਖਰੀਦਦਾਰਾਂ ਨਾਲ ਮਾਮੂਲੀ ਪ੍ਰਤੀਯੋਗਤਾ ਕਰਨਗੀਆਂ ਜੋ Chandigarh ਦੇ ਸਥਾਪਿਤ ਪੈਰੀਫਿਰਲ ਸਥਾਨਾਂ ਅਤੇ Mohali ਦੇ ਨਜ਼ਦੀਕੀ ਸੈਕਟਰਾਂ ਦੇ ਵਿਚਕਾਰ ਲਚਕਦਾਰ ਹਨ.

Mohali ਦੇ ਅਗਲੇ ਵਿਕਾਸ ਪੜਾਅ ਲਈ ਵਧੇਰੇ ਅਹਿਮ ਗਤੀਸ਼ੀਲਤਾ ਉਹ ਹੈ ਜਿਸ ਨੂੰ ਅਸੀਂ ਇਸ ਮਹੀਨੇ ਦੀ ਕਵਰੇਜ ਰਾਹੀਂ ਟਰੈਕ ਕਰ ਰਹੇ ਹਾਂ: Aerotropolis E-J ਵਿਸਥਾਰ, IT City-Kurali ਐਕਸਪ੍ਰੈਸਵੇ, ਸੈਮੀਕੰਡਕਟਰ ਕਲੱਸਟਰ, ਅਤੇ GMADA ਬੁਨਿਆਦੀ ਢਾਂਚਾ ਪਾਈਪਲਾਈਨ। ਇਹ Mohali-ਵਿਸ਼ੇਸ਼ ਸਪਲਾਈ ਅਤੇ ਰੁਜ਼ਗਾਰ ਦੀਆਂ ਕਹਾਣੀਆਂ ਹਨ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ Chandigarh ਦੇ Master Plan ਸੋਧਾਂ ਸੰਬੋਧਿਤ ਜਾਂ ਬਦਲ ਨਹੀਂ ਕਰਦੀਆਂ।

Chandigarh ਦਾ ਉੱਚ-ਘਣਤਾ ਰਿਹਾਇਸ਼ ਪ੍ਰਤੀ ਵਧੇਰੇ ਅਨੁਕੂਲ ਹੋਣਾ ਇੱਕ ਅਸਲੀ ਸ਼ਹਿਰੀ ਯੋਜਨਾਬੰਦੀ ਤਬਦੀਲੀ ਹੈ। ਇਹ ਇੱਕ ਤਬਦੀਲੀ ਹੈ ਜੋ Chandigarh ਦੇ ਅੰਦਰੂਨੀ ਰਿਹਾਇਸ਼ੀ ਦਬਾਅ ਨੂੰ ਘਟਾਉਂਦੀ ਹੈ। ਇਹ ਕਮੀ Mohali ਦੀ ਮੰਗ ਵਿੱਚ ਵਹਿਣ ਵਾਲੇ ਦਬਾਅ ਨੂੰ ਹਾਸ਼ੀਏ 'ਤੇ ਘਟਾਉਂਦੀ ਹੈ। ਪਰ ਇਹ ਬੁਨਿਆਦੀ ਸਪਲਾਈ ਪਾੜੇ ਨੂੰ ਨਹੀਂ ਬਦਲਦੀ ਜੋ Mohali ਦੇ ਆਪਣੇ ਵਿਕਾਸ ਦੇ ਟ੍ਰੈਜੈਕਟਰੀ ਨੂੰ ਆਧਾਰਿਤ ਕਰ ਰਿਹਾ ਹੈ।

---

Sources
- The Tribune — Chandigarh Administration moots high-rises on outskirts in amended UT Master Plan draft, May 23, 2026
- The Tribune — Chandigarh Master Plan amendments threat to city's heritage character: MP Manish Tewari, June 16, 2026
- The Tribune — Chandigarh Housing Board plans 390 residential plots at IT Park, April 13, 2026
- The Tribune — Open house: Should there be a unified development plan for Chandigarh, Mohali and Panchkula, June 2025
- Times of India — CMP amendments to unlock housing potential, ease affordability, June 2026